Kritériá kvality
Uvádzame kritéria podľa Americkej cytologickej spoločnosti
- Vybavenie, údržba a chod laboratória.
Tu sa kladie dôraz najmä na automatizáciu spracovania steru (farbenie, zalievanie),
aby sa eliminoval ľudský faktor v predanalytickej fáze diagnostického procesu.
- Kvalifikácia skríningových laborantiek a patológov.
Toto kritérium sleduje tiež zdravotná poisťovňa a stavovské organizácie.
- Denný objem práce pripadajúci na jednu skrínerku tak, aby neodčítavala viac ako
sto preparátov denne, rýchlejšie ako 12,5 preparátu za hodinu. Ide o to, aby
sa zabránilo chybám pre neúmernú rýchlosť práce, únavu, alebo tiež pre nedostatočnú
skúsenosť a erudíciu pri malom počte vyšetrení. Dolná hranica nie je stanovená.
Ovplyvňuje ju najmä personálna a ekonomická situácia laboratória a tiež rôzne externé
programy kontroly kvality s minimálnymi požiadavkami na objem práce pre udržanie
diagnostických schopností skrinérok.
- Priebeh druhého čítania (reskríning) - môže prebiehať dvoma spôsobmi:
- Aspoň 10% negatívnych preparátov kontrolne odčíta patológ, kvalifikovaná skúsená skrinérka,
alebo certifikovaný robotický systém.
- 100% preparátov podlieha rýchlemu reskríningu, keď odčítanie 1 prípadu trvá približne
1 minútu.
- Cytologicko-histologické korelácie.
Dokumentácia a analýza porovnávania cytológie s nálezom pri následnom bioptickom
vyšetrení s významom edukačným, niekedy pri nezhode vedie aj k návrhu
na opakovanú biopsiu z iného miesta krčka maternice.
- Spätné vyhľadávanie.
Ide o proces dohľadania a opakovaného posúdenia všetkých nálezov z minulosti
v prípade nálezu dysplastických alebo nádorových buniek v aktuálnom stere pacientky.
Hlavným zmyslom je edukácia pracovníkov laboratória.
- Kvalita skríningu.
Posudzuje sa podľa nálezov označených ako ASC v pomere k súčtu nálezov LSIL
a HSIL. Iným kritériom je pomer falošnej negativity FNP určený pomerom počtu falošne
negatívnych nálezov k súčtu skutočne pozitívnych a falošne negatívnych nálezov. Tento
pomer sa v celosvetovom merítku v dobrých laboratóriách pohybuje okolo 5-10%.
- Kontinuálne vzdelávanie lekárov a stredného zdravotného personálu možno hodnotiť podľa
počtu a kvality publikovaných vedeckých prác, účasti na odborných zjazdoch doma i
v zahraničí. Taktiež sa posudzuje vnútorný vzdelávací systém laboratória.